Ahoj, volám sa Lucka!
Už odjakživa som verila, že raz zo mňa bude novinárka. Keď som bola malá a sotva som vedela čítať, z výstrižkov Nového Času som mame vyrábala sobotňajšie noviny.
Neskôr som si začala písať denník, ktorý by som si viedla dodnes, keby sa mi bol zmestil do batohu, s ktorým cestujem. Už z názvu blogu ti je asi jasné, že cestujem len s batohom.
Počas strednej školy som začala písať poviedky a na vysokej škole som bola dva roky šéfredaktorkou univerzitného časopisu Parazol. Bola to poriadna jazda mne sa splnil detský sen.
Žurnalistiku som však nakoniec neštudovala, nespravila som prijímačky. Namiesto toho som študovala etnológiu a mimoeurópske kultúry. Ak ti to nič nehovorí, je to v pohode, sama som najprv netušila čo to je. Etnológia je náuka o kultúrach a ak si myslíš, že práve toto rozhodnutie mi zmenilo život, a práve vďaka tomu som začala cestovať, mýliš sa. Ale znelo by to celkom cool.
Po škole som rok pracovala v cestovke, avšak časom som nevedela, čo so životom. Preto som odišla robiť au pair do USA. A práve tam sa začala moja cestovateľská mánia. Precestovala som Spojené štáty krížom-krážom, bola som v Mexiku, videla Niagarské vodopády a po návrate na Slovensko som vedela, že sa dlho nezdržím.
Slovensko mám rada a vždy sa sem raz začas vraciam, avšak ešte radšej žijem v zahraničí a spoznávam nové kultúry a ochutnávam nové jedlá. Stal sa zo mňa digitálny nomád, ktorý za posledný rok žil v šiestich krajinách. Novinár síce zo mňa nie je, ale písať ma nikdy neomrzelo. Preto som založila niekdajšiu Lulinu myseľ, kde som písala o mojich zážitkoch počas cestovania.
Je však načase začať novú kapitolu, a tak ťa vítam na mojom cestovateľskom blogu Len s batohom.
Dúfam, že tu nájdeš kopu zaujímavých a možno aj užitočných informácií o miestach, ktoré som navštívila a kde som žila.