Pôvodne to mal byť niekoľkomesačný výlet po Južnej Amerike, no ani neviem ako, stalo sa z toho trojmesačné cestovanie po Kolumbii. Návštevu Kolumbie som vôbec neplánovala, no o to vzrušujúcejší bol tento výlet. Počas troch mesiacov som Kolumbiu prechodila krížom-krážom, ochutnala som tu všetko čo sa dalo, spoznala som nových ľudí a odnášam si odtiaľto desiatky zážitkov.
Čo by ste aj vy mali vedieť pred výletom do Kolumbie? Všetko sa dozviete v tomto článku.
Čo vidieť v Kolumbii
Návštevu Kolumbie odporúčam začať v Bogote. Nezažijete veľký kulktúrny šok a v kľude sa zotavíte z jet lagu.
Za krásnou prírodou sa chodí do Cocora Valley. Nachádza sa neďaleko malého mestečka Salento, ktoré si ihneď zamilujete.
Voľakedy najnebezpečnejšie mesto na svete, dnes je jedno z najpopulárnejších. Darmo je Medellin obľúbeným mestom digitálnych nomádov, ja som si ho obľúbila tiež.
Z Medellinu odporúčam absolvovať krásny jednodňový výlet ku skale El Peñol v Guatape. Cestou uvidíte lamy, povozíte sa na lodi, uvidíte ruiny Escobarovej haciendy a ochutnáte miestnu kuchyňu.
Kolumbijským jedlám, nápojom a dezertom som venovala samostatný článok. Denné menu a vždy čerstvo pripravené jedlá spôsobia, že sa budete cítiť ako doma.
Autentickú Kolumbiu zažijete na vlastnej koži v Santa Marte. Poriadne sa obzerajte okolo seba a v tichosti ďakujte za všetko čo máte. Ak túžite po peknej dovolenke pri mori, ubytujte sa v neďalekej Gaire.
Zo Santa Marty si spravte výlet do dedinky Minca. Trochu sa tu schladíte a užijete si ticho a kľud, ktoré v hlučnej Santa Marte budete márne hľadať.
💡 Po pricestovaní do Kolumbie budete potrebovať sim kartu. Ja som si kúpila fyzickú simku priamo na letisku, no ak viac preferujete eSim, odporúčam od Maya Mobile s veľkou spokojnosťou od cestovateľov do Kolumbie.
Bezpečnosť v Kolumbii
V Kolumbii platí príslovie: „Don´t give papaya.“ V preklade to znamená, nedajte zámienku na to, aby ste sa stali terčom. Nenoste telefón v zadnom vrecku, ale dobre si ho strážte, nenoste drahé šperky, nesnažte sa vynikať z davu, nechoďte von po nociach a budete OK. Kolumbia je krásna krajina a Kolumbijci sú veľmi milí ľudia. Samozrejme vždy počas dňa môžete natrafiť na vreckárov, ale cez deň je tu celkovo príjemne a bezpečne.
Tiež by ste mali vedieť, že ride-share aplikácie ako Didi alebo Uber tu síce fungujú, no nie sú úplne legálne. Ak ich plánujete používať, vždy si musíte sadnúť vedľa vodiča a tváriť sa, že ste jeho kamarát.
Drogy a sexturizmus v Kolumbii
Ak chcete ísť večer žiť, trochu zbystrite. Rozhodne vám neradím používať Tinder a iné dating apps. V Kolumbii totiž fungujú organizované skupiny, ktoré sa zameriavajú práve na takýchto turistov a keď sa nepozeráte, do nápoja vám nasypú Scopolamine. Veľký pozor si dávajte najmä na diskotékach a v kluboch a svoj drink si poctivo strážte. Ja som dokonca videla video jedného vlogera, kde počas rozprávania na kameru mu jeho kolumbijská známosť v pozadí videa nenápadne nasypala do drinku Scopolamine.
Scopolamine vás dezorientuje a utlmí. V horšom prípade budete dokonca musieť ísť do nemocnice, prípadne sa predávkujete a zomriete. Dobre čítate. Štatistiky hovoria, že v roku 2023 vraždy turistov v porovnaní s rokom 2022 vzrástli o 40% a zomrelo tu až 32 turistov. Nehovoriac o tom, že ku koncu marca 2024 tu „záhadne“ zomrelo už 16 turistov. Randenie v Kolumbii je ozaj hazard a kašlite radšej na to.
Kolumbijské ženy
Všetci ste určite počuli, že Kolumbijčanky sú krásne ženy so sexy krivkami, ktoré sa vlnia ako Shakira. Áno, je pravda, že majú veľké zadky a prsia a dokonca aj figuríny v obchodoch takto vyzerajú.
Avšak taktiež je pravda, že Kolumbijčanky sú nízke ženy a čím sú staršie, tým sú, jednoducho povedané, zavalitejšie. Medzi najobľúbenejšie kolumbijské jedlá patrí totiž všetko vyprážané, a tak sa tu zo sexy mladých žien postupom veku stávajú, rovnako ako na Filipínach, malé bacuľky. Nemôžem však všetkým krivdiť, samozrejme, že tu uvidíte aj krásne štíhle ženy, no po 3 mesiacoch v Kolumbii by som povedala, že pomer takýchto žien k bacuľkám je 30:70.
Zaujímavosti o kolumbijskej kultúre
Kolumbijci sú milí, večne vysmiati a otvorení ľudia. Nie je ničím neobvyklým, že vás na ulici budú zdraviť, či sa vám prihovoria. Jedinou výnimkou môžu byť obyvatelia Bogoty, ktorí sú naopak uzavretí a tichší ako zvyšok Kolumbijčanov. Môže za to počasie, pretože na rozdiel od zvyšku krajiny, väčšinu roka tu je sychravo s teplotami od 8°C do 20°C.
Kolumbijská hudba
Hudba je veľká súčasť kolumbijskej kultúry a každá, naozaj každá domácnosť vlastní reprák. S týmto reproduktorom si radi sadnú na terasu a púštajú si svoje obľúbené pesničky. Jééééééj, to je aké milé, však? Takto, v lepšom prípade majú menší reprák, v tom horšom obrovskú bedňu a do toho si spievajú.
Skúste v takomto susedstve relaxovať, či nebodaj zaspať. Počas trojmesačného pobytu som bývala iba necelé 2 týždne v tichom ubytovaní, v ktorom som sa vedela vyspať. Hlasná hudba, ktorá hrá úplne náhodne počas dňa a 6 dní v týždni do neskorej noci je dôvod, prečo sa do Kolumbie už neplánujem vrátiť. Ak sa chcete v Kolumbii do ružova vyspať, držím vám palce. Pre toto momentálne škrtám aj Venezuelu, Argentínu a Brazíliu pokiaľ vekom nezačnem strácať sluch 😂.
Ak vás zaujímajú aktuálne kolumbijské hity, možno vás to prekvapí, ale nikde nevyhrávajú Shakiru. La Cantina od Hernana Gómeza je pesnička, ktorú som počula každý deň v akomkoľvek meste.
Rodinný život v Kolumbii
Kolumbijci sú veľmi rodinne založení. Úplne bežne ich uvidíte sedieť s rodinou na terase a do hlbokej noci sa rozprávať, hrať karty alebo si spievať. Ak idú na rodinný obed, tak volajú všetky tety, strýkov, bratrancov a celá rodina sa spolu stretne.
Kolumbijčanky zvyknú mať jedno-dve deti a ak sa pôjdete niekedy skoro ráno prejsť, uvidíte ako tieto malé detičky odprevádzajú do škôlky a školy.
💡 Pouličné psy v Kolumbii takmer nestretnete. Najmä obyvatelia Medellinu milujú svojich psíkov a radi ich zdobia farebnými sponkami.
Po anglicky v Kolumbii? Ani náhodou.
Pokiaľ si myslíte, že sa tu dorozumiete po anglicky, mýlite sa. Pred príchodom do Kolumbie by ste sa mali naučiť aspoň základy španielčiny. Nielenže tu takmer nikto nehovorí po anglicky, Kolumbijčania sa ani nesnažia dorozumieť po anglicky. Zaujímavé je, že keď som sa snažila rozprávať mojou krkolomnou španielčinou, odpovedali mi s úsmevom ako seberovnému so žiadnou snahou sa prispôsobiť mojej slovnej zásobe.
Ak sa chcete trochu socializovať, choďte na akciu Gringo Tuesdays, ktorý sa koná v Medelline, Bogote a Cali každý utorok. Ak zháňate lístky na futbal, či nejaký koncert, odporúčam stránku Tuboleta.
Ubytovanie v Kolumbii
V Kolumbii sa obyvateľstvo delí na základe socioekonomickej stratifikácie. Prejavuje sa napríklad v rozdieloch v príjme, vzdelávaní, prístupe k zdravotnej starostlivosti alebo úrovni bývania. V praxi to znamená, že obyvatelia vyšších vrstiev platia za služby viac ako obyvatelia nižších vrstiev. Čiže, ak sa v Medelline ubytujete v lukratívno-turistickom El Poblado, ceny tu budú najvyššie ako hocikde inde.
V Kolumbii funguje systém estratificación, ktorý delí domácnosti do šiestich „estratos“ (vrstiev/štvrtí). Keď si tu niekedy budete hľadať ubytovanie, bude pre vás dôležitý faktor vedieť, v ktorej vrstve sa nachádza.
Nízka-nízka (1)
Nízka-nízka vrstva sú väčšinou domy na kopcoch a svahoch. Napríklad v Medelline platí, že čím vyššie bývate, tým menej platíte za nájom (aj napriek fantastickému výhľadu). Je tu zlá infraštruktúra, domy sú tu ťažko dostupné a môžete mať pocit, že ste v slume. Napríklad Medellinska štvrť Comuna 13 patrí medzi nízku-nízku a stredne nízku štvrť. A to sa tu v súčasnosti nenachádzajú tie najnebezpečnejšie organizované gangy.
Nízka (2)
Obyvatelia nízkej vrstvy majú lepší prístup k infraštruktúre, no stále žijú v malých, jednopodlažných domoch v chudobných štvrtiach. Určite vám neodporúčam sa tu ubytovať.
Stredne nízka (3)
Stredne nízka vrstva je najpočetnejšia štvrť v Kolumbii. Ľudia tu žijú v malých, dvojposchodových domoch, v okolí nájdete školy, obchody, jazdí tu MHD. Keď sme bývali vo štvrti San Javier v Medelline, bývali sme v stredne nízkej štvrti. Cítili sme sa tu bezpečne, ľudia tu boli veľmi milí a ceny v lokálnych reštauráciách boli najnižšie, aké sme v Medelline zažili. Obedové menu sme tu kúpili za 2,40 €-3,20 €. Na druhej strane vie tu byť veľmi hlučno vo dne v noci, čo je z dlhodobého hľadiska na prášky.
Stredná (4)
Domy strednej vrstvy zvyknú byť trojpodlažné/viacgeneračné. Je to tradičná štvrť s verejnými parkami. Patrí sem napríklad medellinska štvrť La Mota alebo Modelia/Normandia v Bogote. Sú autentické, večer bezpečné a nejazdia sem takmer žiadni turisti. Obedové menu sme tu kúpili za 3,60 €-4,30 €.
Stredne vysoká (5)
Do stredne vysokej vrstvy patria štvrte, v ktorých nájdete nielen pekné rodinné domy aj vysoké paneláky. Reštaurácie sú tu viac „na úrovni“, nájdete tu nákupné centrá a pekné parky. V Medelline sem patria niektoré časti La Moty, prípadne veľmi populárna štvrť Laureles.
Vysoká (6)
Najluxusnejšia štvrť, kde žijú najbohatšie rodiny je vysoká vrstva. Z Medellinu sa sem zaraďuje El Poblado, v ktorom žijú turisti, digitálni nomádi a čo ma najviac potešilo, Kolumbijci pracujúci v službách tu ovládajú aspoň základy angličtiny.
💡 Ubytovanie vám odporúčam hľadať v blízkosti ochodov D1 a Éxito. V obidvoch nakúpite lacné potraviny a kolumbijskú kávu. Pokiaľ sa chystáte robiť väčšie nákupy odporúčam Éxito, ako prvá pomoc pred hladom a smädom je perfektné D1.
Koľko peňazí som minula počas takmer 3-mesačného pobytu v Kolumbii
Sim karty: 18,67 €
Letenky (vrátane tej zo Slovenska): 715,07 €/ osoba
Ubytovanie: 1671,13 €
Presuny busmi, MHD, taxíkmi: 165,75 €
Jedlo: 1040,77 €
Výlety a vstupy: 140,79 €
Ďalšie výdavky: 84 €
Počas 80 dní v Kolumbii sme minuli 2275,63 € na osobu, čo je v priemere 28 € denne vrátane ubytovania. Keď sa nad tým zamýšľam, vlastne to nie je vôbec zlé.
Tri mesiace v Kolumbii boli moje najrozpornejšie a najnáročnejšie cestovateľské mesiace vôbec. Na jednej strane som sa tešila z krásnej prírody, milých ľudí, dobrého a lacného jedla a kažodennej príležitosti zlepšovať moje jazykové zručnosti. No na druhej strane som sa nevedela schovať pred večne hrajúcou hlasnou hudbou. A to bol pre mňa naozaj big deal.
Keď som sa na to pýtala Kolumbijčanov povedali mi, že to je kultúrna záležitosť a nedá sa s tým nič robiť. Políciu to totiž nezaujíma a jednoducho si na to treba zvyknúť, čo som ja za tri mesiace nedokázala. A aj napriek všetkým krásnym zážitkom a spomienkam, ktoré si odtiaľto odnášam, práve kvôli tejto hlasnej hudbe sa Kolumbia stala pre mňa krajinou, do ktorej sa pravdepodobne tak skoro nevrátim.
