Thajsko

Návšteva slonieho útulku Elephant Haven v Kanchanaburi

Dievča v oranžových nohaviciach a čiernom tričku stojí vedľa slona.

Počas vášho výletu do Thajska pravdepodobne budete chcieť vidieť slony. Možnože ste nad tým ešte ani nepremýšľali, avšak všadeprítomná reklama s ponukou programov so slonmi vás možno navnadí zúčastniť sa tejto aktivity. Nech už máte plány akékoľvek, v tomto článku vám predstavím sloní útulok v Kanchanaburi. Snáď sa po prečítaní tohto blogu rozhodnete prehodnotiť váš plánovaný výlet za sloníkmi a vyhodíte ho z thajského itineráru úplne.

Žena v čiernom tričku a oranžovými nohavicami sa usmieva. Za ňou stoja slony.
Priznávam sa, že keď som bola v roku 2018 na Srí Lanke v útulku v Pinnawale, viezli nás asi 50 metrov na slonovi. Cez chrbát mal prehodenú len deku a tvrdili nám, že tých pár metrov mu neuškodí. Tento raz som si vyhľadala taký útulok, v ktorom slony nenosia na chrbte žiadnych turistov. Nabudúce idem už jedine do safari.

Ako sa dostať z Bangkoku do Kanchanaburi

Kanchanaburi je malé mestečko vzdialené asi 120 km od Bangkoku. Z Bangkoku sa sem dostanete veľmi jednoducho a na výber máte hneď dve možnosti:

1) autobusom z autobusovej stanice Southern Terminal (Sai Tai Mai)

2) autobusom z autobusovej stanice Mochit New Van Terminal

Autobusy jazdia do/z Kanchanaburi v pravidelných intervaloch a cesta trvá približne 3 hodiny.

Lístky na autobus stoja okolo 150 bahtov (4 €) a môžete si ich kúpiť buď priamo na stanici alebo online cez stránku 12Go Asia.

Čo vidieť a kde sa najesť v Kanchanaburi

V Kanchanaburi sa nachádza neslávny most River Khwae Bridge, ktorý bol postavený vojnovými zajatcami počas 2. svetovej vojny. Pri výstavbe zomrelo okolo 100 000 ľudí. Dnes si sem turisti chodia robiť panoramatické fotky alebo sa zviesť vlakom po tejto železnici. Z autobusovej stanice sa sem dostanete taxíkom alebo pešo.

Ikonický most River Khwae Bridge s riekou.
Sama som bola prekvapená, koľko turistov sem chodí. Všetkých stretnete buď na moste alebo v niektorom bare na River Kwai Rd.

MHD po Kanchanaburi nejazdí a River Khwae Bridge sa nachádza 5 km od autobusovej stanice, čo je približne hodina chôdzou.

Ak by ste sa chceli dobre najesť, zájdite na River Kwai Rd., ktorá sa tiahne od River Khwae Bridge. Ja som bola veľmi prekvapená, keď som tu po štyroch dňoch v Bangkoku videla moderné reštaurácie a kaviarne. Nájdete tu veľa európskych reštaurácií, ktoré po pár dňoch v Thajsku určite oceníte. Za mňa vyhráva britská reštaurácia The Tavern Bar, kde som si dala naložený Gordon Blue za 180 bahtov (5 €).

Gordon blue so zemiakovou kašou a zeleninou v reštaurácii The Tavern Bar.
Za tento kus mäsa by som dnes vraždila. Čím dlhšie budete v Thajsku, tým viac mi budete rozumieť.

Okrem River Kwai Rd. odporúčam navštíviť Walking Street. Každý deň po 17ej to tu ožije a ulica sa zmení na večerný trh s jedlom.

Všetko o thajských jedlách a nápojoch sa dočítate v mojom blogu Aké jedlá a nápoje treba ochutnať v Thajsku.

Sloní útulok Elephant Haven

Pri Kanchanaburi nájdete sloní útulok Elephant Haven. Na webových stránkach sa dočítate, že ide o etický útulok, v ktorom sa na slonoch nejazdí. Za celodenný program som platila 2500 bahtov (70 €).

Registrácia na ich stránkach nefungovala, preto som ich kontaktovala cez Facebook. Zhruba do hodiny som mala potvrdený termín a miesto vyzdvihnutia.

Náš program prebiehal nasledovne:

Ráno nás na autobusovej stanici vyzdvihol šofér a cesta do útulku trvala približne hodinu. Tam nám predstavili šesť sloníc a porozprávali nám históriu o tomto mieste. Ešte v roku 2015 sa tu konali predstavenia a jazdilo sa na slonoch. Potom sa zmenil majiteľ, časť slonov sa presunula do Chiang Mai a z miesta, ktoré denne navštívilo okolo 200 ľudí, nás tam bolo asi 15.

Následne sme sloníkom nakrájali melón, pripravili banánové guličky a nakŕmili sme ich. Po spoločnom kŕmení sme sa boli všetci spolu prejsť. Slony tu majú dosť veľký výbeh a do ničoho neboli nútené. Tiež sa mi veľmi páčilo, že naši sprievodcovia nemali bodák a slony ich na slovo počúvali.

Po prechádzke sme si dali obed v podobe bufetových stolov, ktorý trval asi hodinu. Následne sme sa boli so slonmi ešte raz prejsť, okúpali sa s nimi a ešte raz ich nakŕmili. Program skončil okolo 14:30. Bol to príjemný, pokojný deň, avšak…

Slony patria do prírody, nie do zajatia.

Je super, že sprievodcovia nepoužívajú bodáky, avšak počas našej návštevy sa z ničoho nič splašili dva slony.

Zo šiestich slonov, bol jeden ďaleko od nás vpredu, ďalšie tri boli s nami pri rieke a zvyšné dva boli niekde vzadu. Z ničoho nič, slon, ktorý bol úplne vpredu začal hlasno trúbiť. Následne začali trúbili slony, pri ktorých sme stáli my a cítili sme, že niečo nie je v poriadku. Sprievodcovia nás poprosili, aby sme okamžite vstali. Automaticky sme sa zhúkli k sebe a nevedeli sme, čo sa bude diať. Odrazu sme len videli, ako posledné dva slony, len pár metrov od nás utekajú k tomu prvému slonovi.

Sprievodcovia nám tvrdili, že ten prvý slon ich len hľadal a pomocou trúbenia si ich zavolal ku sebe. Ktovie, čo sa v skutočnosti dialo, ale bolo to vzrušujúce a všetci sme mali nakakané v nohaviciach. Slony totiž vedia bežať rýchlosťou až 40km/hodinu a behajú neskutočne potichu.

Všimli ste si, že tu žijú samé samice?

Nedalo sa nepovšimnúť, že v celom útulku nie je žiadny samec ani malé sloníča, a tak sme sa na to opýtali. Vysvitlo, že čas od času sa sem predsa len privezie samec, aby bol pripustený k samiciam. Majiteľka útulku tieto bábätká následne predáva. Jedno sloníča sa predáva za 6 miliónov bahtov (167 000 €). V tomto bode si dovolím tvrdiť, že tento útulok absolútne nie je etický. Zobrať dieťa bezbrannej matke je jedna veľká odpornosť.

Elephant Haven budí dojem, že pomaly dožíva. Slonice sa môžu páriť len do 40ky, avšak najmladšia slonica Chopper má už 28 rokov a ešte nemala deti. Najstaršia slonica má 60 rokov a nedávno zomrela jedna 93-ročná slonica. „Zábavný park“ tu už dávno nie je a z týchto sloníc o chvíľu nebude žiaden úžitok.

Na druhej strane z toho, čo sme odpozorovali, sa sprievodcovia o slonice naozaj pekne starajú, avšak len kým sú na to peniaze. Jeden slon potrebuje okolo 130 kila jedla denne a turisti sem už moc nechodia. Snáď to nejako spolu dobojujú.

Čo takto navštíviť iné útulky?

V Thajsku je veľa miest, ktoré si hovoria slonie útulky. Avšak len preto, že sa tu na slonoch nejazdí, sa týmto miestam nemôže hovoriť etický útulok. Skôr by som povedala, že tieto miesta sa len prispôsobujú aktuálnym trendom. Ľudia sa už nechcú voziť na slonoch ako to bolo pred 10mi rokmi. Tak sa s tým automaticky prestalo. Keby sme chceli vidieť predstavenia so slonmi, do roka by sa etické útulky premenili na grandiózne cirkusy.

Myslíte si, že slonom sa páči celý deň stáť na mieste a pózovať turistom?

Vždy, keď si budete čítať recenzie, nepozerajte sa iba na to, čo sa ľuďom páčilo. Ak sa chcete dozvedieť aj negatíva, prečítajte si práve tie zlé recenzie. V Googli som si vybrala náhodné etické slonie útulky a toto som sa o nich dozvedela:

Google recenzia na sloní útulok v Thajsku.

Google recenzia o sloňom útulku v Thajsku.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Tak ako ste sa rozhodli, stále si chcete v Thajsku pohladkať slona?

Mohlo by sa ti páčiť...